Fotopríbeh 1 – 50 ROKOV NA TEMATÍNE

hrad tematin park miniatur m Pozrite si fotopríbeh o hrade Tematín.

Otec ma do malička viedol k vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu (hlavne hradom) a prírode Slovenska. Pochodili sme spolu krížom krážom Slovensko, potom som v tom pokračoval ako dospelý a viedol k tomu aj moje 3 deti. Takisto čo si od detstva pamätám otec veľa fotografoval, naučil to postupne i mňa. Mali sme Flexaret, neskôr Praktiky a Minoltu, trávili nekonečné chvíle vo fotokomore. Vyvolávanie filmov, čaro čiernobielej fotografie sú už dnes len hmlistou spomienkou. Potom farebné filmy a fotografie, diapozitívy a fotografie. A prvý digitál Olympus, neskôr zrkadlovku Nikkon...

A keďže ma ďalej naučil i veľa ďalších vecí, bol to on, kto sa pričinil, že sme začali stavať aj Park miniatúr. A staviame ho už 20 rokov a máme v ňom dnes vyše 80 modelov. Samozrejme ich gro tvoria modely hradov....

A tak si dnes uvedomujem, že po slovenských hradoch chodím už skoro 50 rokov. Otec sa na nás dnes díva už z neba, no v jeho šľapajách kráčeme celá rodina....Od 1. apríla sme mali otvoriť Park miniatúr, po 5 mesačnej zimnej prestávke. Hoci sme sa tešili, ako všetci viete situácia sa zmenila. A tak je zrazu čas, prehrabať sa v nekonečnom papierovom a digitálnom archíve fotografií, zaloviť v pamäti a priniesť Vám z nášho Parku miniatúr také malé fotopozdravy s témou slovenských hradov.

V úvodnom príspevku Vám ukážem 4 fotografie z hradu Tematín. Ich časové rozpätie je až 50 rokov. Hoci to nebolo plánované, všetky sú fotené zhruba z toho istého miesta, z prístupovej plošiny, kde v pohľade dominujú mohutné objekty bastiónu a hradnou vežou.

Prvá čiernobiela fotografia je asi z roku 1970. Mal som asi 10 rokov a odfotil ma otec. Druhá fotografia je zhruba na tom istom mieste a datujem ju asi do roku 1989. To som už odfotil ja otca s mojím vtedy asi 3 ročným synom. Ďalšie fotografie sú už robené digitálmi, prvá je z roku 2006, druhá z roku 2018. Na spestrenie tohto súboru ešte prikladám scan starej pohľadnice Tematína z mojej zbierky. Tá bola odoslaná v roku 1916. Nie je síce presne fotená z toho istého miesta, ako predchádzajúce 4, ale vypovedá v tomto pohľade o stave hradu v dĺžke viac ako 100 rokov.

Pri pohľade na tieto fotky si uvedomíme na jednej strane mohutnosť, ale nie nekonečnosť našich hradov. Na druhej ich krásu a magickú príťažlivosť. Miest tajomných legiend, príbehov a povestí. Ak sa pozrieme na tie fotky ako súbor, uvedomíme si, že človek ich dokázal postaviť, ale aj zničiť. Ale môže sa dnes značne pričiniť o predĺženie ich života, resp. ich záchranu.

Juraj Hlatký, Park miniatúr Podolie